Katedrála Svätého Michala a Svätej Gudule


Katedrála Svätého Michala a Svätej Gudule
Katedrála (definícia) je pôvodne k biskupskému sídlu patriaci kresťanský chrám s biskupskou katedrou (biskupským stolcom), resp. hlavný kostol katolíckeho biskupstva či iného cirkevného administratívneho teritória pri biskupovom sídle. Z hľadiska architektonického sa jedná o trojloďový až päťloďový gotický chrám v západnom priečelí s dvojvežím, s oporným systémom, ochodzou a vencom kaplniek okolo kňazišťa.


Katedrala - rytina

 

S výstavbou budovy katedrály (ktorá bola predtým kostolom svätého Michala a Gudule pri kolégiu) sa začalo na začiatku 13. storočia na príkaz Henricha I. – Vojvodu Brabantského. V tom čase sa na území dnešného Belgicka objavil gotický sloh. 300 rokov trvali stavebné práce a katedrála bola nakoniec dokončená pred nástupom cisára Karola V. Architektúra budovy odzrkadľuje rôzne charakteristiky brabanstkého gotického štýlu.

Rekonštrukcia lode od roku 1983 do roku 1989 vrátila kameňom, klenbám a oknám ich pôvodný vznešený vzhľad. Pri týchto rekonštrukčných prácach bolo možné odkryť aj veľmi dobre zachovalé pozostatky románskeho kostola z 11. storočia, nad ktorým vyrástla súčasná gotická katedrála.

Katedrála je zasvätená svätému Michalovi a svätej Gudule:
Archanjel Michal (hebr. מיכאל Micha'el, lat. Michael, arab. Mika'il alebo Mikal), doslova "Bohu podobný" je jeden z archanjelov v židovskej, kresťanskej a islamskej tradícii. Katolícka a pravoslávna cirkev nazývajú archanjela Michala Svätý Michal Archanjel alebo len Svätý Michal.
Podľa tradície Talmudu meno Michael znamená otázku: Kto ako El (Boh)? Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom. Výklad midrašu prevzala neskôr kresťanská mytológia. Postava Michaela ako ochranného boha alebo ducha pravdepodobne pochádza z Chaldejska. Židia ju prevzali a preformovali do postavy jedného z hlavných anjelov.
V Biblii sa spomína v knihe proroka Daniela (Dan 10, 13; Dan 12, 1), neskôr v Zjavení svätého Jána - Apokalypse (Zjv 12, 7).
V sofiánskom kresťanstve je jedným zo siedmich archanjelov Krista, zodpovedá Hod (Sláva) na kabalistickom Strome života a vládne rádu Beni Elohim (synovia Boží). Spája sa s planétou Merkúr a so živlom ohňa.
Svätá Gudule – tiež známa ako Ergoule; Goedele; Goule; Gudula of Brussels; Gudula
Pamätný deň: 8. Januára
Bola dcérou grófa Witgera a svätej Amalburgy, praneter Franského vládcu Pipina, sestra svätého Pharailda, sestra svätého Reinelda a svätého Emeberta. Neter a žiačka svätej Gertrúdy z Nivelle, ktorá jú priviedla ku kresťanskému životu. Zbožná a oddaná cirkvi, žila pre svoje modlitby a chvíle v kostole.
Legenda hovorí, že pred úsvitom išla Gudule do kaplnky modliť sa pred oltárom svätého Spasiteľa v Moorsele. Diabol rozčúlený jej zbožnosťou jej sfúkol lampášik. Ona si kľakla a začala sa modliť a lampášik sa zázračne znovu zažal. Preto atribútom svätej Gudule je lampášik a modlitebná kniha. Zobrazuje sa s lampášikom, ktorý sa diabol snaží sfúknuť, niekedy s dúchadlami, držiac pochodeň, držiac sviecu v pravej ruke a lampášik v ľavej, ktorý sa diabol snaží sfúknuť.
Kvet zvaný Tremella deliquescens prináša svoje plody na začiatku januára, táto kvetina je tiež známa ako "Sinte Goulds lampken" lampášik svätej Gudule pretože ani zima jej nezabráni v prinášaní plodov.

Hlavná loď:

  • sochy apoštolov na stĺpoch – barokové diela zo 17. storočia od veľkých Brabantských sochárov toho času – akými boli Jérôme Duquesnoy mladší, Luc Faid’herbe, Tobie de Lelis – boli použité na redekoráciu starého kolégiového kostola, ktorý bol vydrancovaný ikonoklastmi (obrazoborcami) v priebehu 16. storočia za účelom zvýraznenia apoštolského pôvodu cirkvi;
  • hlavice stĺpov sú zdobené zvinutými kapustovými listami spojenými šnúrkami - typické pre brabantský štýl;
  • trifórium –v gotických katedrálach úzka chodba v hĺbke múra pod oknami hlavnej lode a nad arkádami bočných lodí - otvorená trojitou arkatúrou do hlavných bočných lodí;
  • vystupujúce ozdoby na špicoch krížovej klenby -pôvodné polychrómové odkryté vďaka reštauračným prácam;
  • kazateľnica - drevorezba od H.F. Verbruggena z roku 1699 („naturalistický“ štýl barokového umenia). Zobrazuje Pád Adama a Evy a Vykúpenie znázornené Pannou Máriou ( ako je popísané v knihe zjavenia apoštola svätého Jána 12.1: Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.) a dieťa prebodajúce hlavu hada (diabla) dlhým krížom;
  • Grenzingský veľký organ v štýle vtáčieho hniezda dokončený a inaugurovaný v októbri 2000;

Bočné lode:

  • okná s vitrážou od J.B. Capronniera (19. storočie);
  • dubové spovednice od Jeana Van Delena (17. storočie);

Prekríženie lodí:

  • kamenný oltár od sochára Michela Smoldersa, posvätený v júni 2000;
  • na pilieri vľavo Kristovo Nanebovstúpenie z tepanej medi (1968) od Cammilla Colruyta;
  • chrbtom k oltáru môžete obdivovať vitrážne sklo na okne zobrazujúce Posledný súd (1528) renesančnej inšpirácie kvôli svojej veľkosti a plnosti života jeho postáv (neznámy autor);

Severná priečna loď:

Okno s vitrážnym sklom od Jeana Haecka (majster vitrážista z Antverp) vyrobené v roku 1537 z nákresov od Bernarda Van Orleya, maliara 16. storočia z Bruselu, ktorý prvýkrát použil renesančné prvky v tejto oblasti. Zobrazuje Karola V. a jeho manželku Izabelu Portugalskú pri klaňaní sa Sviatosti oltárnej, sú nasledovaní Karolom Veľkým a Alžbetou Maďarskou.

Na pravo od portálu: elegantná socha „Výuka Panny Márie svätou Annou“ od Jérôma Duquesnoya mladšieho (17. storočie) podľa nákresov Rubensa.

Južná priečna loď

Okno s vitrážnym sklom od Jeana Haecka (náčrtky od Bernarda. Van Orleya) vyrobené v roku 1538 zobrazujúce Ľudovíta II. Maďarského a jeho manželku Máriu Maďarskú, sestru Karola V., kľačiacich pred vertikálnou trojicou Svätého Ľudovíta a Panny Márie s dieťaťom.

Chór:

  • (priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne zvýšené, prípadne oddelené zábradlím, presbytérium, kňazište);
  • gotické prevedenie (1225-1265), rekonštruované od 1990 do 1999;
  • mauzóleum vojvodov brabantských a arcivojvodu Ernesta rakúskeho (17. storočie) od Roberta Colyna de Nolea;
  • chórové lavice sú zo starého opátstva Forest;
  • pozlátený medený vysoký oltár (1887);
  • románska krypta;

Na ľavo od chóru:

Posvätená sviatosť oltárna Kaplnky zázrakov (1534-1655) vybudovaná v Flamboyantnom štýle (v slohu vrcholnej francúzskej gotiky). Tu je umiestnený aj Poklad katedrály.

Na pravo od chóru:

Kaplnka panny Márie Vyslobodenia (1649-1655) vybudovaná v neskorogotickom štýle. Barokový oltár od Jana Voorspoela (1666). Socha panny Márie Vyslobodenia (1592).

Za chórom:

Baroková kaplnka Márie Magdalény (alebo kaplnka MAES) (1675). Mramorový a alabastrový oltár (1538) znázorňujúci Umučenie Krista (sochár Jean Mone).

Archeologické pozostatky

Už pred druhou svetovou vojnou, pri prieskumnych prácach spojených s vybudovaním železničného prepojenia sever-juh, bol objavený románsky „Westbau“. Westbau je časť stavby vybudovaná na západnej strane románskych kostolov, ktorá slúžila ako opevnené útočište pre ľudí v stredoveku. Celkové základy tejto budovy ako aj románskeho kostola ktorý predchádzal dnešnému gotickému kostolu boli odkryté počas rekonštrukčných prác v rokoch 1983 – 1989.

Vďaka zrkadlám môžu návštevníci obdivovať základy vstupnej časti románskeho kostola z roku 1047, tzv. „Westbau“, postavený okolo roku 1200, nartex (archit. priečna loď, predsieň, spravidla s arkádou, na záp. strane ranokresťanskej al. stredovekej baziliky) a základy veľkej klenby, ktorá rozdeľovala hlavnú loď od nartexu.

Pozostatky vonkajšieho múra, priečnej lode a pilierov hlavnej lode ako aj pozostatky „Westbau“ a jeho veží sú vyznačené kameňmi svetlejšej farby (biely kameň pochádzajúci z Vinalmont) oproti sivému kameňu pochádzajúcemu z Tournai.
Podlaha románskeho kostola bola 1,7 m pod úrovňou súčasného gotického kostola.

Základy „Westbau“ jasne naznačujú základy okrúhlych románskych veží, ako aj povrch na ktorom sa pripravovali vápencové kamene pre výstavbu gotického kostola. Existencia dvoch pohrebných klenieb (hrobiek) zo 17. a 18. storočia svedčí o využívaní základov románskeho kostola ako pohrebiska počas gotického obdobia.

Grenzingský organ

Veľký organ katedrály je impozantným hudobným nástrojom, čo sa týka jeho kvality aj krásy. Môže Vás prekvapiť jeho umiestnenie v tvare vtáčieho hniezda, ktoré zodpovedá špecifickým potrebám akustiky a gotickej katedrály. Je to spojené aj so starou, ale nie veľmi známou skutočnosťou medzi staviteľmi organov v tejto časti sveta, kde nájdete podobným spôsobom nainštalované organy v ďalších gotických katedrálach ako Chartres, Kolín nad Rýnom, a Štrasburg.
Organ má 4.300 píšťal, 63 registrov, 4 manuály (klaviatúry) a pedálnicu. V strede sa nachádza miesto za hracím stolom pre organistu – dostatočne veľké aby sa vmestili aj sólisti. Tento všestranný univerzálny hudobný nástroj je schopný interpretovať kompozície v rôznych žánroch a štýloch z rozličných hudobných oblastí. Svojimi gotickými ozdobnými prvkami harmonicky zapadá do vnútornej výzdoby kostola. Tento nádherný hudobný nástroj bol vytvorený odvážnym géniom nemeckého organového staviteľa G. Grenzingom v spolupráci s anglickým architektom Simonom Plattom.

Nový vysoký oltár

Nový vysoký oltár umiestnený v prekrížení lodí vyznačoval koniec reštauračných prác v katedrále. Oltár bol konsekrovaný (posvätený) kardinálom Danneelsom v deň Nanebovstúpenia Pána, 1. júna 2000.

Kamenný oltár bol vyrezaný sochárom, Michaelom Smoldersom, v kameňolome Avins východne od Huy. Trojtonový monolit je zo svetlého granitu (žuly), veľmi špeciálnej hmoty, ktorá je sivá a biela keď je vykresaná ale ktorá zmení farbu na čiernu len čo je vyleštený, vyhladený. Jeho okresané strany preto vyzdvihujú rôzne vyobrazenia pričom jeho vyleštený povrch je nádherne čierny a označený v strede a v štyroch rohoch krížikmi – ktoré ostali po vysvätení. Jeho vodorovná kompozícia bola inšpirovaná románskym symbolom stromu, ktorého jedna časť smeruje hore a druhá dole – symbolizujúc tak zjednotenie Neba a Zeme.