Belgické pivá


Belgické pivovary v roku 2006 vyrobili 18.310.726 hl piva, z ktorých 10.112.027 hl bolo vyvezených za hranice Belgicka, čo znamená, že export činil 55,2% celkovej belgickej výroby. Domáci trh sa mierne zmenšil o 260.102 hl. To znamená, že Belgičania vypili v roku 2006 9.369.937 hl. piva, inými slovami 89 l na obyvateľa.

Prvé známe štádium viac menej alkoholického nápoja nás vracia do predhistorických časov. Jednalo sa o mix divoko rastúcich rastlín a medu – teda o kvasiteľný cukor, pravdepodobne zabudnutý v rohu jaskyne. V období neolitu boli voľne rastúce rastliny nahradené obilninami – kvaseného jačmeňa. Teda v tomto období už nemôžeme hovoriť o náhodnom produkte, ale o cielenej aktivite človeka. V období medzi rokmi 4.000 až 3.000 pred.n.l. sa technika výroby postupne z kroku na krok zlepšovala. Sumeri boli prví, ktorí varili zmiešaný jačmeň a pšenicu doplnenú vodou, čo môžeme pokladať za predchodcu dnešného piva (jačmenného vína).

V tom istom období obyvatelia Babylonu pripravovali druh ľahkého piva – výsledok žatvy – zvaný bissebarussa.
Okolo roku 2.900 pred.n.l. už existujú v Egypte výrobne v tom čase takzvaného jačmenného vína, ktoré sú regulované pravidlami a zákonmi. Vyrábajú určitú škálu jačmenného vína s dosť vysokým obsahom alkoholu a niekedy parfumované rôznymi kvetmi a korením. Takže Egypťania boli prví, ktorí teda zaviedla pridávanie ovocného sirupu do piva. Pomaly sa tento nápoj rozšíril aj do Európy. Najstaršie stopy tohto nápoja v Európe pochádzajú z Dánska okolo roku 1.500 pred.n.l. a bol to akýsi obilninový nápoj. V tomto období Galovia pijú okrem vody a kyslého mlieka aj tzv. jačmenné víno. Po príchode Rimanov sa rozšírilo víno a vinič. Avšak na miestach kde sa viniču nedarilo alebo ho Rimania nenútili pestovať sa začalo rozvíjať pivo. Ako tomu bolo aj v Belgicku.

Základnými surovinami, ktoré sú potrebné na výrobu piva, sú: slad, chmeľ a voda. Tieto rozhodujú o type piva, kvalite a dodávajú mu charakteristickú chuť.

Technológia výroby piva sa skladá z troch základných fáz, ktoré sú:

  1. príprava a výroba mladiny
  2. kvasenie a dokvasovanie
    1. nízky stupeň kvasenia (les fermentations basses)
      1. ležiak (pilsner)
      2. nealkoholické pivo
    2. vysoký stupeň kvasenia (les fermentations hautes)
      1. trapistické pivá – sem patria pivá vyrobené mníchmi v trapistických kláštoroch
      2. pivá opátstiev (kláštorné) – sú pivá vyrábané podľa starovekých mníšskych receptov ale pivovarmi nezávislými od kláštora (napr. Leffe (premonštrátske opátstvo) – pivo Leffe vyrába pivovar Interbrew Leuven)
      3. Blanche
      4. Ale
      5. Les rouges flamandes (iba v Belgickom Flámsku) zvané aj staročierne (vieilles brunes – oud bruin)
      6. Špeciálne – belgické – sem patrí napr, Duvel
    3. Prirodzené kvasenie
      1. Lambic (pomenovanie pochádza od lokality Lembeek, ktorá sa nachádza vo flámskom Brabantsku – sú to pivá výlučne z oblasti Pajottenland juhozápadne od Bruselu). Je to pivo s kyslou chuťou bez bubliniek a peny a s obsahom alkoholu okolo 5°. Vyrába sa zo sladu a surovej pšenice
      2. Faro – ľahké belgické pivo (vyrábané v zime) s pridaním lambicu veľmi kyslého, aby sa dalo piť ako voda. Je sladené kandidovaným cukrom.
      3. Gueuze – vyrába sa primiešaním mladého (1 ročného) lambicu a starého (2-3 ročného ) lambicu do čerstvého piva, stočené do fliaš na druhé kvasenie.
      4. Kriek a ostatné ovocné – pivo kvasené s kvasinkami čerešne (zvanými Morello). Pomenovanie pochádza z holandského slova kriek čo znamená čerešňové kvasinky.
  3. stáčanie piva.