Trnavský kraj


 Znak TTSK

Trnavský Samosprávny Kraj


Výmera kraja - 4 148 km2
Počet obyvateľov - 554 172 (k 31.12.2005)
Hustota obyvateľstva - 133 osôb/km2
Trnavský kraj má 251 sídiel, z toho 16 má štatút mesta

 Foto Trnava (namestie)

Informačné centrá Trnavského samosprávneho kraja

TINS – Trnavský informačný servis
Trojičné námestie 1, 917 01 Trnava, tel.:/fax: 033/5511022
tins@stonline.sk, www.trnava.sk

INFOSEN – informačná kancelária Senica
Námestie oslobodenia 17, 905 01 Senica, tel.: 034/65164588
infosen@stonline.sk, www.senica.sk

Turisticko-informačná kancelária Skalica
Námestie slobody 10, 909 01 Skalica, tel.:034/6645341 fax.: 034/6600241
www.skalica.sk, skalica@ba.telecom.sk, www.vino-zahorie.sk

PIC - Piešťanské informačné centrum
Pribinova 2, 921 01 Piešťany, tel.: 033/77196213
info@pic.piestany.sk, www.pic.piestany.sk

IVCO-informačné stredisko
Nálepkova 2, 921 01 Piešťany, Tel/fax.: 033 / 7743355
incoming@ivco.sk, www.ivcotravel.com

Slovenská obchodná a priemyselná komora
Trnavská regionálna komora
Trhová 2, 917 01 Trnava, Tel.: +421 33 5512588, Fax: +421 33 5512603

Informačné centrum pre podnikateľov:icp@stonline.sk

Trnavský kraj je regiónom s bohatou históriou, duchovným i kultúrnym životom, s úrodnými nížinami a chránenými lesnými oblasťami, riekami, regiónom vzdelania a dobrého chleba a vína. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti republiky. Svojou rozlohou je druhým najmenším a počtom obyvateľov sa radí na posledné miesto v rámci krajov SR. Úrodné nížiny v Podunajskej oblasti strieda pohorie Malých Karpát, ktoré na severe ustupuje Záhorskej nížine. Hraničí s tromi štátmi - Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom.

Kultúrnym, hospodárskym a administratívnym centrom Trnavského kraja je starobylé mesto Trnava (rozloha 71,5 km2, 68.928 obyvateľov). Je prvým slobodným kráľovským mestom na území Slovenska. Výsady jej v r. 1238 udelil uhorský kráľ Belo IV. Mnohí ju vďaka početným kostolom nazývajú „Malý Rím“. Od hlavného mesta SR Bratislava je vzdialená cca 45 min., od medzinárodného letiska Viedeň – Swechat asi 2 hodiny a od mesta Budapešť cca 3,5 hodiny.


Oblasť cestovného ruchu

Vďaka bohatým zdrojom termálnych a liečivých vôd a rozvinutému kúpeľníctvu, je Trnavský kraj atraktívnym regiónom. Významné postavenie majú kúpeľné mestá Smrdáky a svetoznáme Piešťany.

Piešťany sú najvýznamnejšie slovenské kúpele zamerané na liečbu reumatických ochorení a pohybového aparátu. Vďaka kvalite a rozsahu poskytovaných služieb sa radia medzi popredné kúpele Európy a sú vyhľadávané početnou medzinárodnou klientelou. Pramení tu desať prameňov s unikátnou sírnou termálnou vodou. Ťaží sa tu aj liečivé sírne bahno, ktoré patrí medzi najkvalitnejšie na svete. V malebnom prostredí Kúpeľného ostrova i v centre mesta sú kúpele moderne vybudovaným areálom s hotelmi a kúpeľnými zariadeniami. O zázračných účinkoch tunajších prameňov sa údajne vedelo už v 12. storočí.

Malé, tiché Prírodné liečebné kúpele Smrdáky ležiace v Záhorskej nížine, dostali pomenovanie podľa zápachu prameňov, ktoré majú najvyšší obsah sírovodíka vrámci európskych liečivých vôd. S vysokým percentom úspešnosti sa tu liečia kožné ochorenia.


Oblasť priemyslu a podnikateľských podmienok

Infraštruktúra a dostupnosť

  • Doprava je jeden z kľúčových faktorov rozvoja každej modernej spoločnosti.
    • Železničná doprava zohráva v kraji významnú úlohu. Dĺžka železničnej trate v trnavskom regióne je 304,45 km. Najhlavnejšie dopravné trasy sú Bratislava - Žilina, Trnava – Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah na ČR.
    • Cestná doprava je nosným dopravným systémom v súčasnosti i v budúcnosti. Jej základom sú:
      • Diaľnica D1 – Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) - Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice
      • Rýchlostné cesty -R1 – Trnava–Nitra a R7 –Bratislava (D4)– Dunajská Streda
    • Pre leteckú dopravu prichádza do úvahy využitie medzinárodného letiska v Bratislave. V regióne sa nachádza letisko pri Piešťanoch s jednou betónovou vzletovou a pristávacou plochou.
  • Energetika - Trnavský región je významným zdrojom energie pre celé Slovensko najmä Atómovou elektrárňou Jaslovské Bohunice a Vodným dielom Gabčíkovo. V budúcnosti sa počíta s prechodom na ekologické obnovitelné zdroje energie (bioplyn, veterné elektrárne, využitie solárnej energie...)
  • V kraji je vytvorená hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, pohostinstva a ubytovacích služieb, kde podniká takmer polovica z celkového počtu organizácií zameraných na tvorbe zisku a viac ako tretina živnostníkov v Trnavskom kraji.

Odvetvia priemyselnej výroby v regióne

  • Strojársky priemysel – oprava železničných vozňov, výroba spojok, ložísk a príslušenstva pre automobilový priemysel
  • Automobilový priemysel – najvýznamnejšou investíciou je investícia francúzskej spoločnosti PSA Peugeot Citroen, ktorá v Trnave realizovala výrobný závod a od mája 2006 plánuje spustiť sériovú výrobu.
  • Kovovýroba a hutnícka druhovýroba – výroba a spracovanie drôtu, produkcia plechov a pozinkovaných výrobkov
  • Textilný priemysel – konfekcia, výroba kravát, šálov, šatiek, pletené ošatenie a bielizeň
  • Potravinársky priemysel – v nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinuté spracovanie mlieka a mäsa, produkcia mliečnych a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek, trvanlivého pečiva a šumivých vín
  • Chemický priemysel – vytvára veľkú časť produkcie kraja. Výroba čistiacich prostriedkov, náterových hmôt, liekov a liečebnej kozmetiky, viskóznych a polyesterových vlákien
  • Drevársky priemysel – výroba drevotrieskového dyhovaného nábytku
  • Sklársky priemysel – výroba sklených vlákien
  • Papierenský priemysel – výroba etikiet, obalov a polygrafickej produkcie
  • Cestovný ruch - podstatnú časť priemyslu „cestovný ruch“ v regióne tvorí svetoznáme kúpeľníctvo (reumatické a kožné ochorenia, ochorenia pohybového ústrojenstva), letný a poznávací turizmus

    Pripravované lokality priemyselnej výroby, priemyselné parky

  • Senica - celková rozloha lokality je 57ha + 211 ha – lokalita je výhodná pre zriadenie logistických centier
  • Leopoldov-Červeník-Madunice- priemyselný park, ktorého predpokladané zameranie je vývozno-spracovateľská zóna a obchodno-priemyselná zóna, 205 ha, areál je priamo spojený s budúcim obchodným a priemyselným prístavom Leopoldov na Vážskej vodnej ceste, ľahký priemysel, high-tech technológie a výroba polotovarov
  • Sereď - Juh - vo výstavbe na ploche 47 ha sa predpokladá elektrotechnický, automobilový a chemický priemysel, spracovanie kovov, sklady
  • Holíč (Skalica) - priemyselná výroba, sklady, výrobné a dopravné služby, 90 ha
  • Kúty (Senica) - priemyselný park na ploche 92ha, vybudovanie areálu prepodnikateľské aktivity kde bude sústredená výroba, priemysel a služby
  • Sládkovičovo - Západ - pripravovaná plocha na vybudovanie priemyselného parku napojeného na mesto Galanta, 120 ha
  • Madunice-Veľké Kostoľany - moderný, koncepčný a priestorový areál priemyselného parku, bude ponúkať vhodné podmienky pre podnikateľské zámery investorov, 175 ha
  • Dunajská Streda - priemyselná a potravinárska výroba, voľné skládky a distribučné sklady, 40 ha, dobré napojenie na dopravnú infraštruktúru
  • Gabčíkovo – Dunajský industriálny park – 161 ha
  • Skalica – Dieliky v Jazernom poli – činnosť priemyselného parku predpokladá nadväznosť na poľnohospodárske aktivity – spracovanie, balenie a distribúcia potravín, ale i ekologického strojárenského a elektrotechnického priemyslu, 91 ha

    Vo väčšine prípadov budúci charakter činnosti vyplynie z konkrétnych výrobných a investičných zámerov potenciálnych investorov. Zámerom obcí je vytvoriť podmienky pre vstup investora do územia a podporiť budovanie logistických centier i na regionálnej úrovni.

    Priority kraja na obdobie do roku 2013

    Strategická vízia kraja
    Konkurencieschopný a všestranne rozvinutý región schopný efektívne využívať všetky zdroje pri zachovaní prírodných, kultúrnych a historických hodnôt, pamiatok regiónu a životného prostredia. Mobilizácia vnútorných zdrojov regiónu a získanie mimoregionálnych zdrojov nevyhnutných pre financovanie rozvojových zámerov.

    Stratégia kraja je zameraná na tematické oblasti:
    1. Cezhraničná, transnacionálna a interregionálna spolupráca
    2. Priemysel a služby
    3. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo a rozvoj vidiekas
    4. Ľudské zdroje
    5. Infraštruktúra
      dopravná infraštruktúra
      1. a) environmentálna infraštruktúra
      2. b) lokálna/občianska infraštruktúra
        1. b) infraštruktúra škôl, školských a vzdelávacích zariadení
        2. b) sociálna infraštrukúra
        3. b) zdravotnícka infraštruktúra
        4. b) kultúrna infraštruktúra
        5. b) infraštrukúra pre rozvoj informačnej spoločnosti v podmienkach verejného sektoru
        6. b) rozvoj obcí, miest a regiónu  
     01  02  03
     04  05  06